Ako spoznám, či trpím úzkosťou?

Ja som úzkosť a budem u Teba bývať. Teší ma.

„Hlavu mám úplne prázdnu. Vlastne…nie. Je v nej nástojčivé presvedčenie, že toto neprežijem. Nemôžem dýchať, v hrdle mám jednu veľkú hrču. Pocit, že mám málo vzduchu, ma desí. Nie som schopná sa sústrediť na nič iné, len na to, ako splašene rýchlo mi pritom bije srdce. Určite mám tlak aspoň dvesto. Celá sa trasiem. Vnútri určite, neviem, koľko z toho vidno aj navonok. Všimne si niekto, ako sa mi trasú ruky? Závrat v hlave, pichanie pri srdci…nie sú to príznaky infarktu? Alebo mozgovej príhody? Čo so mnou preboha je?“

Takto začal Evin príbeh

Tento stav u mojej klientky Evy odštartoval sériu vyšetrení. Klasicky, u obvodného lekára. Prekvapením pre ňu bolo, že srdce má zdravé. Nechcela tomu veriť. Aj všetky ostatné zásadné zdravotné otázky, ktoré ju ťažili v jej dotieravých myšlienkach a obavách o zdravie, sa javili byť v poriadku. Odchádzala bez akejkoľvek diagnózy, zato s výmenným lístkom. Ku mne.

Eva v poriadku stále nebola. Po prvej Pn-ke, ktorú len nerada využila na „behanie po lekároch“, sa vrátila do práce. Po týždni sa príznaky vrátili opäť. Keď sa pýtam, či registruje nejaký spúšťač, nejakú udalosť, ktorá by jej problém vysvetľovala, zavrtí hlavou, nerozumie tomu. Neprekvapuje ma to.

Začneme sa venovať hlbšej analýze jej života, najmä posledného obdobia. Rozpráva sa jej ťažko, povahou je introvert. Rozumiem jej. Som cudzia, a chcem počuť jej tajomstvá. Navyše jej lekár očakáva, že psychoterapia to všetko vyrieši. Eva netuší, o čo ide.

A tak sa postupne zoznamujeme, ja s Evou, a ona so svojou novou životnou etapou, ktorej súčasťou bude úzkosť. Ak ste to slovo nikdy nepočuli alebo stav úzkosti nikdy nezažili, gratulujem Vám. Máte pravdepodobne šťastný a harmonický život a Vaše zvládacie mechanizmy sú perfektné. Ale ak tušíte, o čom je reč, prípadne ste s úzkosťou kamaráti (alebo aj úhlavní nepriatelia), čítajte ďalej.

Okrem fyzických príznakov…

Pre Evu bolo ďalšie obdobie malým peklom. V práci sa pokúšala fungovať ako predtým. Nestíhala však termíny, všetko jej trvalo dlhšie. Začala sa vyhýbať spoločným obedom s kolegami, počas obednej prestávky dobiehala zameškané. Ani to však nebolo jediným vysvetlením. Nedokázala už s ostatnými nenútene komunikovať. Stále sa obávala, čo keď „to na ňu znova príde“. Pribúdalo oblastí, „čo keď“….a stav úzkosti, ktorého sa tak bála, na seba nenechal dlho čakať.

Bolo jedno, kde Eva je a čo robí. Presne ako uvádza literatúra, ataky (návaly) úzkosti, bezdôvodného strachu a obáv, prichádzali v tých najnevhodnejších situáciách. Na káve s kamarátkou, ku ktorej sa donútila napriek nechuti vidieť kohokoľvek. V kine s manželom, kam sa vybrala v snahe rozptýliť sa. Ani nehovoriac o nákupoch. Nákupným centrách sa vyhýbala. Chodievala len do blízkeho obchodu, aj keď stáť v rade pred pokladňou si žiadalo nadľudské úsilie.

Po chrbte jej tiekol studený pot, ruky mávala roztrasené, v učiach jej hučala krv a pocit, že odpadne, bol intenzitou na škále 0-10 na desiatke. Najčastejšie ju však trápila úzkosť, keď sa ocitla sama. Sama v dome, ktorý bol dovtedy jej útočiskom, domovom. Zrazu nebolo možné zostávať sama so sebou, so svojimi myšlienkami. Spať sama v prázdnom dome bolo nepredstaviteľné. Nemohla dýchať, bolo jej zle. Znova sa vrátilo presvedčenie, že je chorá. Samozrejme fyzicky.

Ale takto to nebolo. Opakované vyšetrenia skutočne stále nanovo potvrdzovali, že je v poriadku. Aspoň telesne určite. A Eva pomaly začala pripúšťať, že by sa na jej stave mohla podpísať psychika. Vypätie posledného obdobia. A oveľa hlbšie dôvody. Hovoriť o nich nebolo ľahké. Jej vnútorné nastavenie bolo výkonnostné, snažila sa fungovať na 100%. Vo všetkých oblastiach jej života.

Snaha o dokonalosť…

Nielen v práci, chcela byť (to je predsa samozrejmé!) aj dobrou manželkou, starať sa o teplo domova. Dobrou matkou (tou najlepšou, pretože dieťa bolo vymodlené). Dobrou kamarátkou pre široký okruh jej priateliek. Ale to najväčšie vypätie prežívala v práci. Dokonca ani nie preto, že šéf by to očakával. Doba a jej rýchle tempo spolu s orientáciou na výkon nás núti k vytváraniu dokonalého, ideálneho sebaobrazu.

Svoje nutkanie podávať veľký výkon, po 8 hodinovej pracovnej dobe rýchlo do fitka pre zdravie!), potom šup navariť zdravú večeru (ešte predtým nakúpiť), venovať sa dieťaťu, ktoré treba edukačne aj výchovne rozvíjať, oprať, ožehliť (aj posteľné prádlo), a snáď aj tie manželské povinnosti….tieto presvedčenia pochádzali z jej vnútra. Veď čo je na nich zlé?!

Poznávate sa?

Toto nebezpečenstvo drieme v mnohých z nás. A nielen pod tlakom médií a doby, často si ho nosíme sami, či už z domu, pôsobením výchovy, alebo životných okolností, kedy cítime, že sme milovaní len vtedy, ak sme „hodní lásky“. Ak sme tie „dobré deti“, poslušné k autoritám, k tomu hlasu, ktorý našepkáva, že ak sa budem dostatočne snažiť, pochvália ma, všimnú si ma. Možno ak s nikým nebudem v konflikte, ak nikomu nepoviem rázne nie, budú ma mať všetci radi a ja budem spokojne žiť.

Áno, aj toto je spôsob, ako sa chytiť do pasce úzkosti. Premýšľajme spolu s Evou, prečo máme potrebu hrať hru na dokonalosť. Aby sme umiestnili obrázok šťastnej rodinky v bielom oblečení na úžasnej večeri v závideniahodnej destinácii? Aby sme ohúrili ….koho vlastne? Alebo aby sme učinili zadosť vlastnej (pokrivenej) túžbe definovať sa cez úspech?

Cesta k riešeniu

Najdôležitejšiu radu, ktorú ľuďom ako Eva dávam, je: prežiť. Nebojovať s týmto obdobím, prijať ho ako lekciu života. Je veľmi ťažká, uznávam. Úzkosť je ničivá potvora, vysáva megadávky psychickej energie, človek sa po každom ataku cíti doslova ako zbitý pes. Dostať sa z nej je dlhodobý proces. Súčasťou cesty uzdravovania býva naliehavá otázka pacientov: „Kedy, kedy konečne mi už bude lepšie?“

Vždy ich rozladí, keď im poviem, že to nebýva rýchly proces. Lenže dobré veci v živote si žiadajú svoj čas. A dobré rozhodnutia o to viac. Robiť rozhodnutia, ktoré vedú k tomu, aby som spomalila, zvládla ten každodenný boj, určila priority, uťala prirýchle tempo, začala hovoriť nie, venovala sama sebe vedomý čas….to býva na začiatok veľa mét.

A poviem Vám, väčšine z nás sa do žiadnej zmeny nechce. Kým sa ozýva len duša jemným klopaním na dvere, ľahko ju umlčíme. Ale keď sa ozve telo, v ktorom tá duša býva, je ťažšie a ťažšie jeho signály ignorovať.

Ale aj to ešte dokážeme. Lenže potom telo ukáže: „A dosť!“ Stopne nás. Čudujeme sa, čo s nami je. Podlamujú sa nám nohy, chytá nás vnútorná triaška, v hrdle je hrča, nedovolí sa nadýchnuť, srdce bije ako zvon…..A sme na začiatku. Vitaj, úzkosť. Budeš tu so mnou dovtedy, kým sa z tejto životnej lekcienepoučím. Kým neurobím…zmenu.

Zmena nie je zázrak…

Ak máte chuť úzkosti ukázať chrbát, môžeme sa o to pokúsiť spolu. Nesľubujem Vám okamžitú úľavu. Ale krok za krokom…môžeme skúšať robiť zmeny, ktoré Vám budú slúžiť k lepšiemu duševnému zdraviu a väčšej psychickej pohode.

Som presvedčená, že väčšina ľudí má dostatok vnútorných schopností na to, aby sa udržala duševne zdravá vlastnými silami.

Budem prispievať textami z psychologických štúdií, preložím ich do ľudskej reči a Vy si z nich budete môcť vytiahnuť toľko pomoci, koľko to len on-line priestor umožňuje. Budete schopní lepšie posúdiť, či už prišiel čas vyhľadať odbornú pomoc. Ak ste sa našli v príbehu pani Evy, netrápte sa s tým ďalej sami. Určite vyhľadajte dôveryhodného terapeuta.

Ak sa Vám článok páčil, prípadne viete o niekom, kto by z neho mohol mať úžitok, prosím zdieľajte a šírte ho ďalej. Psychické ťažkosti sú tu, nevyhýbajú sa nikomu z nás. Nikdy neviete, komu jedným klikom môžete pomôcť.

Som psychoterapeutka. Pomáham ľuďom prekonávať ťažké životné obdobia. Mám dlhoročné skúsenosti s pomocou ľuďom v ich psychických ťažkostiach, v zvládaní emócií, úzkosti, depresie, či problematických vzťahov. Som autorkou e-Booku "O päť minút dvanásť" ktorý nájdete tu >> a tiež "Ako nájdete vnútornú silu na to, aby ste veci zmenili"ktorý nájdete tu. >> . Môj príbeh nájdete tu >>
  • Najnovšie články
  • eBook – Ako zvládnuť napätie a priniesť do života viac duševnej pohody

    eBook O päť minút dvanásť - 12 spôsobov, ako sa zbaviť duševného napätia a užívať si duševnú pohodu.

  • Stretneme sa na Facebooku:-)
  • Kategórie
  • Archív