Máte už „svoj vek“ a v živote nejako prázdno?

Nečakajte na zázrak, zmeňte niečo sami…

Nová klientka, prvé sedenie po Novom roku. Čas nových rozhodnutí, čas predsavzatí….

Príbeh sa odvíja: „Mám už 40 rokov, zatiaľ som v živote nič nedokázala, ani vzťahovo, ani pracovne. Žijem s rodičmi (v mojom veku!), nemám partnera, nemám deti, všetci ostatní tento nešťastný koronový čas prežili so svojimi rodinami, ale ja som SAMA!!! Som zúfalka. Už sa mi nič v živote nevydarí, nič nedosiahnem, všetko mi už ušlo.

Moja práca ma vôbec nenapĺňa, chodím nasilu do roboty, ktorá ma nebaví. Vlastne som ešte ani nezistila, čo ma naozaj baví, hoci sa zdá, že  všetci ostatní to vedia.

Najhoršie ale je, že chcem všetko rýchlo, presahujem tým svoje hranice a všetko si sama strašne komplikujem. Chcem žiť inak a neviem, ako to mám urobiť.“

Rozumiem jej. Dobre poznám ten strach, obavy, neistotu z budúcnosti. Všetky prekážky, ktoré vymenovala, sa zdajú neuveriteľné veľké, až nadobudla pocit, že nie je možné ich prekonať, že je navždy odsúdená byť v kategórii: Tebe niet pomoci.

Nechať ju hovoriť o tom, čo ju trápi, aký život žije, a aké pocity prežíva, je ten najlepší spôsob, ako otvoriť brány k pomoci. Ak pomenujete veci správnymi menami, prestávate sa falošne ukľudňovať. Nebýva to príjemné ani ľahké, pripustiť si, že to, čo máte za sebou, teda nie je žiadna sláva.

Ale! Dôležité je, či chcete v tomto živote a týmto spôsobom pokračovať až do smrti. Alebo či sa odhodláte urobiť zmenu. A je to tu, čarovné slovo, ktoré mnohí nenávidíme a niektorí vyhľadávame. Zmena.

Nie je problém nadchnúť sa pre niečo nové. Rozhodnúť sa, že …schudnem, naučím sa po anglicky, hrať na gitare, odídem od partnera, začnem randiť na zoznamkách….čokoľvek. Čo je Vaším splneným snom?

Moja klientka chce rodinu, dieťa, záhradu a psa. Chce mať prácu, ktorá ju bude baviť a chce mať okruh priateľov, s ktorými sa bude dobre cítiť. Vzhľadom k tomu, že dnes je podľa svojich vlastných slov na nule, je to ambiciózny plán. Neverí mu ani trocha. Neverí ničomu, sebe, mne a snáď nikomu.

A predsa sa odhodlala, že bude bojovať, že tie prekážky, nepriaznivé okolnosti, vlastné strachy a guláš zlých pocitov chce zvládnuť. Terapia nie je šibanie zázračným prútikom, je to práca na sebe.  Mám pre ňu a pre Vás, ktorí ste v podobnej situácii, niekoľko inšpirácií:

Prvým krokom je rozdeliť veľký problém na niekoľko menších častí. (Malé odbočenie: Potrebujem si zlepšiť kondíciu, takže som sa rozhodla, že začnem chodiť po schodoch. Tiež ambiciózny plán, naposledy, keď som túto chybu urobila, som sa pred stretnutím päť minút spamätávala:D … Ale to ma podnietilo zabojovať. Napriek všetkému, čo robí človeka Homo Sapiens Sapiens človekom rozumným, som si myslela, že už v stredu vybehnem na 7.poschodie ako srnka. Samozrejme sa nič také nestalo, dychčím, fučím, nadávam a mám chuť to zabaliť. Načo kondička, keď máme výťahy :D.

A to je presne ono: Chceme rýchle riešenia. Ešte lepšie: OKAMŽITÉ. Ako inak, je to pasca. Ani ja, ani moja klientka, nedosiahneme svoje ciele ZAJTRA. Oboje je proces, žiada si svoj čas, vytrvalosť, výdrž.

Dnes to budú tri poschodia a v ďalšom týždni… asi znova len tieto tri. Ale v nasledujúcom to budú štyri. Nedovoľte veľkým cieľom, aby Vás prevalcovali. Rozkúskujte ch na menšie. Tento postup Vás dovedie k bodu dva, a tým je:

Vo chvíli, kedy máte chuť to vzdať, sa nanovo rozhodnete, že vydržíte. Že za malými bitkami stojí veľký cieľ. Môj obľúbený citát, ktorý ma previedol celým štúdiom psychológie bol: „Hlavná príčina zlyhania je, keď sa vzdáme toho, čo chceme najviac, pre niečo, čo chceme v tejto chvíli“.

Ak by sa Vám aj v danej chvíli žiadalo všetko zabaliť, na všetko sa vykašlať, všetko Vám bude pripadať márne a bez zmyslu, spomeňte si na svoje najhlbšie želanie. A tým je zmena. Tá sa nedeje cez noc v spánku a nedeje sa sama.

Presne tak. Ak som si predstavovala, že preplávam ľahko a pohodovo cez (schody, trápenia, prekážky, výzvy), tak to bola naivná predstava. Nezvládame (väčšina z nás) svoje životné trápenia s nadhľadom a úsmevom. Práve naopak. Prechádzame krízami, plačeme, „hysáčime“, sťažujeme sa, ľutujeme, škrípeme zubami. Áno, tak sa rodí premena. Cez bolesť, trápenie, slzy a sklamania.

Ale nerobiť ju znamená premárniť príležitosť. Nerobiť ju znamená, že ani o rok, ani o ďalších päť…nebudete štíhlejší, nezahráte si na gitare, nebudete šťastnejší, pokojnejší… Kde na ňu nabrať dostatok síl, si môžete prečítať aj tu.

Napadlo Vás, že by to stálo za pokus? Moja klientka z úvodu príbehu bude v nasledujúcich týždňoch pracovať na tom, aby si viac verila. Aby prijala skutočnosť, že zmena sa neudeje sama, že ak by sa to stalo, bol by to zázrak, a nie zmena. Budeme triediť jej príbeh, budovať nové seba-vedomie, seba-hodnotu, seba-skúsenosť a napokon seba-naplnenie. Neviem, aký koniec bude mať jej príbeh.

Viem však s istotou, že mnohé dokáže zmeniť len ona sama. Rovnako, ako Vy.