Syndróm vyhorenia

Netýka sa len workoholikov alebo perfekcionistov.

Mnohí si zamieňajú syndróm vyhorenia za stres. Aké sú tie prvotné príznaky, ktoré nás na to upozornia a my sa z toho môžeme dostať ešte pomerne ľahko?
Stres vnímame subjektívne ako záťaž, ktorá je na nás kladená a my pritom nemáme dostatočnú kapacitu na jej zvládnutie. Prvé ťažkosti preklenutia stresu do syndrómu vyhorenia nám naznačuje únava, z ktorej sa nie a nie dostať.

Vyčerpáva práca aj bežné povinnosti, hlásia sa rôzne drobné bolesti (často hlavy, žalúdka), ťažkosti so spánkom, telo by fyzicky potrebovalo oddychovať, ale hlava je aj v posteli stále aktívna, premieta všetko, čo bolo, čo je a čo bude a tento kolotoč myšlienok nám nedovoľuje kvalitne a hlboko spať. Varovným príznakom je však najmä strata radosti, chuti a nadšenia pre prácu a pre aktivity, ktoré sme doteraz radi vykonávali a vtedy, keď záťaž pretrváva pridlho a nie je v budúcnosti nádej, že by sa mala zmierniť.

Ak by sme mali vyzdvihnúť 3 veci, ktoré sú najúčinnejšou prevenciou syndrómu vyhorenia, boli by to tieto:

a) Spomaľte životné aj pracovné tempo. Nie sme predurčení pracovať 12 hodín denne počas obdobia niekoľkých mesiacov či rokov bez toho, aby to na našom zdraví nezanechalo následky. Nie je ani nutné precestovať za dva roky celý svet alebo zažiť čo najviac, aby náš život „mal zmysel“. Oveľa dôležitejšie je vychutnávať si životnú cestu a v pokoji sa pristaviť aj pri maličkostiach. Extrémne rýchle tempo života nás okráda o pokoj. Buďme vnímaví na svoje pocity, na signály, ktoré nám dáva telo a duša.

b) Nedovoľte, aby tlaky z okolia alebo tlak na seba samého definovali Vaše pocity. Ak vnímate, že hodnotu seba samého nachádzate len vtedy, ak podávate výkon, jedno či v pracovnej alebo osobnej oblasti a uniká Vám popri tom radosť zo života, nastáva čas na „zatiahnutie ručnej brzdy“, nie ste tu na to , aby ste spasili svet alebo niekoho konkrétneho a boli perfektní vo všetkých rolách.

c) Pracujte na svojich „vnútorných zdrojoch“. Myslite na to, že aj svoj smartfón pravidelne dobíjate. Doprajte aj sebe pravidelnú dávku kontaktu samého so sebou. Udržiavať predstieranie, že všetko v mojom živote je v poriadku, „klamať seba aj iných“, tváriť sa, že všetko zvládam a navyše s úsmevom, nás oberá o tony psychickej energie.

Mali by sme robiť presný opak. Hovoriť o svojich pocitoch, pripustiť, že sa nám nedarí, že je toho priveľa, že sme unavení. Ak to nie sme schopní pripustiť tieto pocity sami sebe, ťažko bude pre nás mať pochopenie naše okolie. Musíme byť schopní sami sebe dopriať oddych, prechádzku, jedlo vychutnané v pokoji, bez neustáleho naháňania, zábavu, záľuby, kontakt s priateľmi, pobyt v prírode, telesné cvičenie…čokoľvek, čo nám prináša relax, radosť a potešenie.

Najčastejšie sa o vyhorení hovorí v súvislosti s prácou. Avšak môže nastať aj vo vzťahu či celkovo v živote. Ako odlíšiť napríklad vyhorenie v živote od depresie?
Niektoré prejavy sa prelínajú a syndróm vyhorenia nezriedka vyústi do depresie. Predposledné štádium vyhorenia sa zhoduje s depresiou, človek nie je schopný prežívať radosť, má poruchy spánku, nevidí zmysel toho, aby vstal z postele. Kedysi aktívny človek sa stáva apatickým, dominuje u neho beznádej, čierne myšlienky a budúcnosť sa javí ako pochmúrna, prípadne vôbec neexistuje. Psychicky aj fyzický kolaps si vyžaduje urýchlenú odbornú pomoc.

Nebojte sa o ňu požiadať sami pre seba. A neváhajte ju ponúknuť človeku, o ktorom si myslíte, že ju potrebuje. Možno by sám nikdy nepripustil „zlyhanie“ v podobe prosby o pomoc. Vaša snaha mu môže pomôcť začať premýšľať inak os svojich hodnotách a o sebe samom. Bez ohľadu na podávaný výkon.