V krajine bábätiek

Tehotenstvo žien s pridruženým ochorením

Životná dráha ženy je zvyčajne plná túžob, predstáv, očakávaní, v rámci ktorých sa hodnota rodinného hniezda črtá s pribúdajúcim vekom čoraz zreteľnejšie. Na jej začiatku sú detské hry, takmer každá z nás si asi požičala maminu záclonu alebo jej šaty a šminky, navliekla opätky a hrala sa so závojom na nevestu.

Ak niečo prerušilo hru na nevestu, tak to bola hra s bábikou. Nebola to obyčajná hračka, ale napodobňovanie starostlivosti o dieťa. Hlboký prejav túžby, ktorá sa zanedlho vytratí, aby sa s oveľa väčšou intenzitou znovu objavila o 20 – 30 rokov neskôr – ako túžba po vlastnom dieťati.

Vzťah medzi matkou a dieťaťom patrí k najväčším záhadám tohto sveta. Máloktorá hodnota rezonuje tak výrazne v živote ženy ako dieťa. Máloktorá skutočnosť je tak docenená, ako tá, že žena je matkou. Túžba po dieťati je jednou z mála hodnôt, pre ktoré sú ženy ochotné obetovať naozaj veľa a niekedy prakticky všetko.

Lekári sa zhodujú na tvrdení, že najlepšie obdobie pre tehotenstvo je medzi 20. a 30. rokom života, napriek tomu sa dnes ženy stávajú matkami stále častejšie až neskôr. Tikot biologických hodín tlmí potreba nájsť toho pravého partnera, usadiť sa vo vlastnom domove, byť čo najviac nezávislou.

Medzi významné faktory, ktoré ovplyvňujú túžbu mať dieťa práve so svojim vyvoleným, patrí stabilita vo vzťahu, pocit bezpečia a dôvera v seba a v spoločný život. Hodiny začínajú tikať nástojčivejšie, ak žena pocíti určitú zrelosť, pripravenosť a ochotu zrieknuť sa svojho komfortu v prospech dieťaťa.

Ak do života ženy ale vstúpi diagnóza nejakého závažného ochorenia, medzi prvé otázky, bez ohľadu na vek, patrí otázka, či budem raz mať deti a ako túto túžbu bude ovplyvňovať  moja choroba. Váš lekár Vám vysvetlí všetko potrebné, priebeh liečby počas tehotenstva (ak možné je) aj po ňom, možné riziká tehotenstva aj pôrodu a takmer určite Vás povzbudí vo Vašej snahe.

Čo sa stane potom? Ak ste v šťastnom vzťahu, máte svoje zázemie, a nebránite sa predstave, že by mohol nastať ten správny čas práve teraz, máte vyhraté. Ale čo v prípade, že ste zatiaľ sama, alebo Váš súčasný vzťah nie je ideálny? Alebo z rôznych iných dôvodov váhate?

Nastáva potom určitý tlak, ktorý žena pociťuje zo svojho vnútra. Cíti, že obdobie, kedy by mohla počať dieťa, je limitované a v tejto súvislosti môže pociťovať na jednej strane silnú túžbu, a na druhej strach, úzkosť, či sa jej podarí túto túžbu naplniť, a kedy. Skúsenosť nám napovedá, že stará školská poučka: „Čím väčší tlak, tým väčší odpor“, je tu naozaj namieste. Vo chvíli, kedy by sme sa pustili do projektu „potomok“ len preto, že sa cítime oklieštené chorobou, tlačíme na svoju vnútornú slobodu. Neradno sa preto vrhnúť do prvého vzťahu či otehotnieť za každú cenu v čo najskoršom čase bez ohľadu na svoje skutočné potreby a pocity. Už v minulých článkoch sme načrtli, že zostať v kontakte so sebou samou, a úprimne si precítiť, čo naozaj chcem a potrebujem, vedie z dlhodobého aspektu k oveľa väčšej spokojnosti, aj za cenu trpezlivého čakania na ten správny čas.

Ak stále váhate, a v hlave Vám víri množstvo otáznikov, možno Vám dobre padne skúsenosť jednej z Vás, mladej ženy, ktorej do života vstúpilo ochorenie skleróza multiplex. Nazvime ju Janka, ktorá sa podelila so svojím príbehom túžby po materstve a ktorá hovorí, že byť mamou je tá najlepšia psychická terapia.

„V čase, keď mi diagnostikovali SM, som o dieťati ani len neuvažovala. Preto ani informácii, že prípadné tehotenstvo budem musieť konzultovať s neurológom, som nepripisovala veľkú dôležitosť. V tej chvíli bolo pre mňa najdôležitejšie spracovať svoju novú životnú situáciu a to, aby som mohla pokračovať vo svojom živote ako predtým. To sa mi aj vďaka priaznivému stavu po prvom ataku podarilo. Po čase som sa vydala a pár rokov po svadbe sme s manželom začali hovoriť o dieťati. Manžel od začiatku o mojej diagnóze vedel a bol pripravený aj na možnosť, že vlastné deti mať nebudeme.

Bola som v tom čase asi tri roky na imunomodulačnej liečbe a atak sa za celý čas neopakoval. Preto sme na dieťati začali pracovať a asi po dvoch rokoch sa nám to podarilo. Dostala som od svojej neurologičky základné informácie a pani doktorka ma celkovo veľmi povzbudila. Konkrétne ja som mala informáciu, že samotné tehotenstvo ochorenie nezhoršuje, a zároveň, že riziko ataku sa zvyšuje niekoľko mesiacov po pôrode a s dojčením. Súčasne som sa dozvedela, že epidurálna anestézia je pri pôrode prípustná. Posledná vec, ktorá ma zaujímala, bolo riziko prenosu choroby na dieťa. Dozvedela som sa, že je relatívne malé, pričom v prípade dcéry je o niečo vyššie ako v prípade syna. S týmito informáciami som si úplne vystačila.

Ja osobne som žiadne konkrétne riziká neriešila. Zobrala som na vedomie informáciu o ich existencii, ale eufória z prichádzajúceho bábätka bola silnejšia ako čokoľvek iné. Sama som zo svojho okolia poznala pacientku so SM, ktorá bez problémov vynosila a porodila dve zdravé deti, a zároveň nás veľmi povzbudila moja neurologička.

Potvrdenie tehotenstva bola tá najkrajšia správa, akú som kedy dostala. Samozrejme, pragmaticky som si uvedomovala, že nie som v rovnakej situácii ako zdravé budúce mamičky, ale moja prirodzene pozitívna povaha v kombinácii s neskutočným šťastím, ktoré sme s manželom prežívali, mi zabránili pripúšťať si akékoľvek čierne myšlienky.

Žiadne obavy som neriešila. Moje tehotenstvo bolo bezproblémové a mimoriadne som si užívala fakt, že som dostala „dovolenku“ z imunomodulačnej liečby. Tú som vysadila po potvrdení tehotenstva asi v piatom týždni.

S blížiacim sa pôrodom som riešila postupne jeho okolnosti. Informovala som sa u svojej neurologičky na možnosť epidurálnej anestézie a po ubezpečení,  že pre mňa nepredstavuje nijaké zvláštne riziko, som bola rozhodnutá skúsiť porodiť bez nej, ale v prípade potreby sa jej nebrániť. Pôrod prebehol úplne bezproblémovo, aj s podaním epidurálnej anestézie.

Nášho syna si od začiatku užívam naplno, rovnako ako ktorákoľvek zdravá mamička.

Počas rizikových približne šiestich mesiacov po pôrode mi, samozrejme, možnosť ataku občas napadla, hneď som však túto myšlienku potlačila. Po pôrode som bola odhodlaná dojčiť tri mesiace, ako sa to odporúča mamičkám so SM. Žiaľ – alebo našťastie, moje telo mi to neumožnilo. Nevytvorilo dostatok mlieka ani na dojčenie počas troch dní, nieto ešte troch mesiacov. Aj toto som si však so svojou príslovečnou pozitívnou povahou vysvetlila tak, že ma tým vlastne chránilo. Som presvedčená, že mamička, ktorá je fyzicky aj psychicky v pohode, je pre dieťa rovnako dôležitá ako materské mlieko.

Na liečbu som sa vrátila štyri mesiace po pôrode. Najväčšie obavy som mala z výsledkov prvého kontrolného MR vyšetrenia a prípadnej progresie ochorenia. Tá sa však, našťastie, nedostavila. Návrat na liečbu po ročnej pauze sprevádzali rovnaké vedľajšie účinky ako na úplnom začiatku liečby, ktoré pacienti dobre poznajú. Zvládla som ich veľmi dobre.

Môžem povedať, že som nikdy počas tehotenstva, pôrodu či po ňom ani na sekundu neľutovala, že som do toho išla. Je to tá najkrajšia vec, ktorá ma v živote stretla. Ak sa niečo zmenilo v mojom prístupe k chorobe, je to snáď len väčšia obava z výsledkov každoročných kontrolných vyšetrení, keď vždy myslím na zodpovednosť, ktorú mám za svoje dieťa a jeho budúcnosť.

Všetkým pacientkam s diagnózou SM – ak im to choroba vyslovene fyzicky neznemožňuje – určite odporúčam nájsť v sebe odvahu mať dieťa. Je to tá najlepšia psychická terapia, akú si dokážete predstaviť. Zároveň sa však od prvého momentu treba nastaviť pozitívne, nepodliehať čiernym myšlienkam a splínom.  Keď sa rozhodnete mať dieťa, na začiatku sa racionálne porozprávajte so svojím lekárom, ktorému dôverujete. Potom už nič nečítajte na internete, nedajte svoje rozhodnutie spochybniť inými. Uzavrite v sebe kapitolu „riziká“ a začnite sa tešiť.

Uvedomte si, že každé tehotenstvo a každý pôrod – aj v prípade úplne zdravej mamičky, so sebou prinášajú isté riziká. V našom prípade sú možno o niečo väčšie, ale tá radosť z vlastného bábätka je úplne rovnaká. A pozitívne emócie, ktoré vám do života prinesie, sú dokonalým liekom na všetko, vrátane SM.

Krásny deň prajem a teším sa na Vás pri ďalšom článku venovanom obdobiu po pôrode, s radami a praktickými tipmi, ako čo najjednoduchšie zladiť mamičkovské povinnosti, radosti aj starosti.

Som psychoterapeutka. Pomáham ľuďom prekonávať ťažké životné obdobia. Mám dlhoročné skúsenosti s pomocou ľuďom v ich psychických ťažkostiach, v zvládaní emócií, úzkosti, depresie, či problematických vzťahov. Som autorkou e-Booku "O päť minút dvanásť" ktorý nájdete tu >> a tiež "Ako nájdete vnútornú silu na to, aby ste veci zmenili"ktorý nájdete tu. >> . Môj príbeh nájdete tu >>
  • Najnovšie články
  • eBook – Ako zvládnuť napätie a priniesť do života viac duševnej pohody

    eBook O päť minút dvanásť - 12 spôsobov, ako sa zbaviť duševného napätia a užívať si duševnú pohodu.

  • Stretneme sa na Facebooku:-)
  • Kategórie
  • Archív